Dokončil som motory a hlavné podvozky.
Žiaľ, podvozkové nohy sú najslabšou časťou tohoto kitu. Ich šírka pri pohľade spredu je o cca 1mm užšia a to už je, žiaľ aj viditeľné. Akákoľvek úprava tohoto problému praktický znamená novostavbu nielen podvozkových nôh, ale aj šachiet. A do toho som sa už neodvážil, keďže chcem model aj dokončiť v reálnom čase. Tak som aspoň šachtu obohatil o niekoľko detailov opozeraných z publikácie 4+, plus niečo málo z Eduard leptov. Podvozky a ich šachty som strekol tmavošedou akrylkou Tamiya XF-24.
Čo sa týka motorov, tam je situácia opačná. Wellingtony Mk.X boli vybavené výkonnejšími motormi Bristol Hercules, na rozdiel od Mk.I, ktoré mali motory Bristol Pegasus.Tie sú už priamo v stavebnici vo výbornej kvalite, doplnil som len sacie a výfukové potrubia. Najprv som vyvŕtal do každého valca predných rád 2 dierky, do ktorých som vlepil cínové drôtiky priemeru 0,8mm. Po zaschnutí som ich opatrne pinzetou povykrúcal do požadovaných tvarov. Spolu to bolo 28ks.
Mám starú zásadu, že všetky vrtule sa musia u mojich modelov aj točiť :) V tejto stavebnici však na toto nie je myslené a vrtule sa majú na záver len napevno vlepiť bez možnosti otáčania. Tak na zfunkčnenie som použil mosádzne rúrky dvoch priemerov. Táto metóda mi umožní tiež vlepenie vrtuľ na úplný záver stavby, ale s tým, že budú aj pohyblivé...V kite sú 2 typy vrtúľ. Kovové vrtule de Havilland a drevené vrtule typu Rotol. Pričom podľa dobových fotiek používali verzie Mk.X oba typy. Neviem aké mala typy moja konkrétna predloha, tak som vybral drevené Rotoly (podľa návodu).
